Poslanie Panny Márie
K a p i t o l a 8.
Pokračovanie o predošlom predmete a vysvetlenie dvanástej kapitoly Zjavenia sv. Jána
www.files.tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/200000003-3b8653c803/KAP6_10.DOC
(1 zväzok / 1 kniha / 8 kap. / č.94-105)
94. V dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána sa hovorí doslova:
1. "I ukázalo sa na nebesiach veľké znamenie: Žena odetá v slnce pod nohami mala mesiac a na hlave veniec z dvanástich hviezd.
2. Keďže bola v požehnanom stave, kričala v pôrodných bolestiach a mukách.
3. A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún.
4. Svojím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej dieťa, chlapca, hneď, len čo ho porodí.
5. I porodila dieťa, chlapca, ktorý má železnou berlou pásť všetky národy. Ale jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.
6. A Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili 1260 dní.
7. A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali s drakom. Aj drak a jeho anjeli bojovali.
8. Ale nemali síl a nebolo pre nich miesta na nebesiach.
9. A zvrhnutý bol veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.
10. V tom som počul mohutný hlas volať na nebesiach: Teraz prišlo spasenie a moc a Kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou.
11. Lež oni zvíťazili nad ním pre Baránkovu Krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.
12. Preto plesajte, nebesá, a všetci, ktorí v nich prebývate! "Beda však zemi a moru, lebo diabol zostúpi k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času."
13. Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, dal sa prenasledovať Ženu, ktorá porodila chlapca.
14. Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby mohla odletieť na svoje miesto na púšti a živila sa tam mimo dohľadu hada rok a dva roky a pol roka.
15. A had vychrlil za Ženou vody z pysku ako rieku, aby ju prúd strhol.
16. Ale zem pomohla Žene: otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil z pysku.
17. I rozhneval sa drak na Ženu a pobral sa bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježišovo.
18. A zastal na brehu mora.
95. Toto sú slová evanjelistu. Hovorí v minulom čase, lebo v tej dobe, keď mu to bolo zjavené, už sa to stalo. Hovorí: "Ukázalo sa znamenie veľké na nebi: Žena odetá v slnce, pod nohami mala mesiac, a na hlave korunu z dvanástich hviezd." Toto znamenie z božského nariadenia sa v nebi skutočne ukázalo a bolo ukázané dobrým i zlým anjelom, aby hľadiac naň mohli podrobiť svoju vôľu Božím prianiam a rozkazom. Videli ho teda skôr, než dobrí volili dobro a zlí sa stali zlými. Bolo to akési zrkadlo podivuhodnej dokonalosti diela Božieho v stvorenej ľudskej prirodzenosti. Hoci Boh túto dokonalosť anjelom už zjavil, keď im dal vedomie o tajomstve zlúčenia božskej prirodzenosti s ľudskou, predsa im to chcel zjaviť ešte iným spôsobom, totiž tým, že im ukázal ľudského tvora, ktorého mal stvoriť, najdokonalejšieho a najsvätejšieho po človečenstve, nášho Pána. Bolo to tiež znamenie na ubezpečenie dobrých anjelov a na zmätenie zlých, lebo im to zrejme ukazovalo, že Boh splní ustanovenie o stvorení človeka, napriek tej urážke, ktorej sa dopustili a vtelené Slovo a táto Žena, jeho Matka, budú sa mu páčiť nekonečne viac, než sa Mu môžu znepáčiť neposlušní anjeli. Toto znamenie bolo tiež ako dúha, ktorá sa ukazuje na nebi v mrakoch po búrke ako záruka, že i keby ľudia zhrešili ako tí anjeli a stali sa neposlušní, nebudú tak bez milosti trestaní ako anjeli , ale že toto podivuhodné znamenie im poskytne blahodarný liek. Bolo to, akoby Boh povedal anjelom: "Iné tvory, ktorým dám existenciu, nebudem trestať tým istým spôsobom, pretože k tomu rodu náleží Žena, v ktorej môj Jednorodený prijme telo. Môj Syn bude obnoviteľom priateľstva a Zmiercom mojej spravodlivosti; On otvorí cestu k blaženosti, ktorú by hriech zavrel.
96. Po potrestaní neposlušných anjelov použil Boh toto znamenie ako svedectvo, ktorým ukázal, že Jeho hnev, ktorý podnietila Luciferova pýcha, bol týmto znamením utíšený a uzmierený. A podľa nášho spôsobu chápania - radoval sa z prítomnosti Kráľovnej predstavenej týmto obrazom. Dal anjelom poznať, že skrze Krista a Jeho Matku odteraz obráti na ľudstvo tie milosti, ktoré odpadlí anjeli stratili svojím odbojom. Ono veľké znamenie malo na dobrých anjelov ešte aj iný účinok; hlavne preto, že boli akoby zarmútení a nešťastní (hovoriac podľa nášho spôsobu chápania) chcel ich Najvyšší potešiť pohľadom na ten obraz a touto mimoriadnou rozkošou zvýšiť ich podstatnú blaženosť, čo si zaslúžili svojím víťazstvom nad Luciferom. Pozorovali túto Ženu takú plnú milosti (Ester 4,11), ktorá sa im javila ako znamenie pokoja a hneď poznali, že vyhlásenie trestu nebolo vynesené proti nim, pretože oni poslúchli rozkazy a vôľu Pána. V tomto znamení im bolo veľa zjavené o tajomstvách a svätosti Vtelenia a o Cirkvi bojujúcej a jej členoch. Vyrozumeli tiež, že majú byť na pomoci ľudskému pokoleniu tým, že budú bdieť nad ľuďmi, majú ich hájiť proti ich nepriateľom a viesť k večnej blaženosti. Videli tiež, že za svoju blaženosť budú vďačiť zásluhám vteleného Slova a že ich Stvoriteľ zachoval v stave milosti skrz Krista, ktorého božským úmyslom predurčil.
97. Akou veľkou radosťou a šťastím bolo toto všetko pre dobrých anjelov, takým veľkým trápením to bolo pre zlých duchov. Pre týchto to bolo časťou a počiatkom ich trestu, lebo ihneď videli, že budú týmto znamením premožení a potupení (Zj 3,15), lebo ho nezužitkovali vo svoj prospech. Všetky tieto a iné tajomstvá, ktoré nemôžem vysvetliť, snažil sa evanjelista zhrnúť v tejto kapitole a uzavrieť v tom veľkom znamení, aj keď pre nás to ostane nejasné a tajomné, pokým nepríde príslušný čas.
98. Spomínané slnko, ktorým je Žena odetá, je pravé Slnko spravodlivosti. Anjeli boli tým poučení, že Najvyšší bude svojou milosťou ostávať s touto Ženou, aby ju zatieňoval a hájil ochranou svojej nepremožiteľnej pravice. Mesiac bol pod jej nohami a slnko a mesiac sa rozlišujú od seba ako deň a noc. Mesiac ako symbol hriechu je pod jej nohami a slnko, ktoré je symbolom svetla milosti, odieva ju po celú večnosť. Tak isto všetky nedostatky milosti všetkých smrteľníkov musia byť pod jej nohami a nikdy nesmú vystúpiť do jej duše alebo k jej telu, ktoré naopak majú byť vždy nad všetkými anjelmi a ľuďmi. Ona jediná má byť vylúčená z tmy a pádu Luciferovho i Adamovho a bude ich šliapať nohami a tieto nebudú môcť nadobudnúť nad ňou žiadnu prevahu. Ako bola povznesená nad všetku vinu a následky dedičného hriechu, i bez osobných hriechov, Boh teraz symbolicky položil hriech pod jej nohy, aby dobrí anjeli a tiež zlí (hoci títo nedosiahli úplnú vedomosť o tomto tajomstve) mali úctu k tejto Žene ešte prv, než skutočne prišla na svet.
99. Koruna z dvanástich hviezd sú zrejme všetky čnosti, ktorými bola ozdobená táto Kráľovná neba a zeme. Avšak tajomstvo, že koruna pozostávala z dvanástich hviezd, má vzťah k dvanástim pokoleniam izraelským, podľa ktorých všetci vyvolení a predurčení sú poznačení, ako je to uvedené v siedmej kapitole Zjavenia sv. Jána. A pretože dary, milosti a čnosti všetkých vyvolených v najvyššom a najvznešenejšom stupni mali korunovať ich Kráľovnú, preto bola okolo jej hlavy koruna z dvanástich hviezd.
100. "Keďže bola v požehnanom stave." V prítomnosti všetkých anjelov, na radosť dobrých a pre potrestanie zlých, ktorí odporovali vôli Božej a splneniu tohto tajomstva, bolo im ukázané, že tri Osoby najsvätejšej Trojice vyvolili túto podivuhodnú Ženu za Matku Jednorodeného Otcovho. A pretože dôstojnosť Matky Slova bola hlavným počiatkom a základom všetkých veľkých prednosti tejto veľkej Panej a tohoto jej symbolu, bola ukázaná anjelom ako miesto odpočinku Najsvätejšej Trojice, zastúpenej v božskej Osobe vteleného Slova. Pre ich nerozlučné spojenie a spoločné bytie, všetky tri Osoby nemohli ináč, než byť tam, kde niektorá z nich bola prítomná; aj keď iba osoba Slova prijala ľudské telo a iba s Ním bola Mária v požehnanom stave.
101. "Kričala ..." Hoci dôstojnosť tejto Kráľovnej a tohto tajomstva mala byť na počiatku skrytá, aby sa Boh mohol narodiť pokorný, chudobný, nepoznaný, predsa neskoršie správa o tomto narodení bola hlasno ohlásená, že jej prvá ozvena pobúrila kráľa Herodesa a naplnila ho obavami. Vyvolala mudrcov z ich palácov a kráľovstiev, aby Ho hľadali (Mat. 2,3). Niektoré srdcia boli dotknuté bázňou, iné boli pohnuté k vnútornej vrúcnosti. Ovocie tohto narodenia, rastúce až do tej doby, kedy bolo povýšené na kríž, tak hlasno kričalo, že ho bolo počuť od východu slnka až na západ (Jn 12,32) a od končín severných až po končiny južné (Rim 10,18). Tak ďaleko bolo vtedy počuť hlas tej Ženy, ktorá porodila Slovo večného Otca.
102. "V pôrodných bolestiach a mukách." Nehovorí to preto, že mala porodiť v telesných bolestiach, pretože to bolo nemožné v tomto božskom pôrode. Ale hovorí to preto, že má byť veľkou bolesťou pre Matku, keď uvidí božské Dieťa vychádzať z úkrytu jej panenského života preto, aby trpelo a zomrelo ako obeť na zadosťučinenie za hriechy sveta. Lebo o tom Kráľovná mohla vedieť - a skutočne vedela o tom všetko vopred z Písma svätého. Pre prirodzenú lásku takej Matky, k takému Synovi, musela byť hlboko zarmútená, i keď s úplnou odovzdanosťou vôli Božej. V tejto bolesti bol tiež vopred naznačený zármutok tejto najnežnejšej Matky, aký jej spôsobí myšlienka, že pôrodom, kedy Syn opustí jej panenské lono, bude zbavená prítomnosti svojho pokladu; i keď jej duša stále požívala prítomnosť Jeho Božstva, predsa má byť dlho bez jeho telesnej prítomnosti, podľa ktorej bol výhradne jej Synom. Najvyšší ustanovil vyňať Ju spod hriechu, ale nie od prác a bolestí, ktoré by zodpovedali odmene pre Ňu pripravenej. Teda bolesti tohto pôrodu neboli následkom hriechu, ako sú u potomkov Eviných, ale následkom vrúcnej a dokonalej lásky najsvätejšej Matky k svojmu božskému Synovi. Všetky tieto tajomstvá boli pre dobrých anjelov na obdiv a chválu, zlým však počiatkom ich trestu.
103. "A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún. Svojím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem." Nato nasledovalo potrestanie Lucifera a jeho nasledovníkov; lebo po vyslovení jeho rúhania proti Žene, ktorá bola obrazne ukázaná v nebeskom znamení, zistil, že viditeľne, zovňajškom sa zmenil z najkrajšieho anjela na zúrivého, najdesivejšieho draka. So zlosťou zdvihol svojich sedem hláv, totiž viedol sedem légií či oddielov všetkých tých, ktorí ho nasledovali a padli s ním. Každému oddielu, či zhromaždeniu, ustanovil hlavu a rozkázal im, aby samostatne páchali hriechy a prijali vodcovstvo v siedmym smrteľných hriechoch, ktoré sa obyčajne nazývajú hlavné, lebo zahrňujú v sebe všetky ostatné hriechy a tvoria akýsi regiment, ktorý povstal proti Bohu. Sú to hriechy: pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, nestriedmosť, hnev, lenivosť. To je tých sedem korún, ktorými bol korunovaný Lucifer, keď sa premenil na draka. To je trest, ktorým ho Najvyšší potrestal a ktorým ho odsúdil, jeho i jeho nasledovníkov, pretože si to zaslúžili hroznou zlobou. Všetkým bol odmeraný trest a bolesti, primerané ich zlomyseľnosti a podielu, aký mali na splodení siedmych hlavných hriechov.
104. Desať rohov znamenalo víťazstvo neprávosti a zloby draka a márne chvastavé oslavy a povýšenosť, ktoré si pripisoval za svoju bezbožnosť. Vo svojej nízkej túžbe po dosiahnutí predmetu svojej nadutosti ponúkal nešťastným anjelom svoje zlovoľné a otravné priateľstvo a svojím falošným kniežatám kamarátstvo a odmeny. Tieto sľuby, plné beštiálnych nevedomostí a nesprávností boli tým chvostom, ktorým drak stiahol za sebou tretí diel nebeských hviezd. Títo anjeli boli tie hviezdy a keby boli vytrvali v dobrom, boli by cez celú večnosť žiarili s ostatnými anjelmi a so spravodlivými ako slnko (Dan 12,3). Avšak trest, ktorý si zaslúžili, strhol ich dole na zem, do ich nešťastia, priamo do stredu zeme, kde je peklo, v ktorom po celú večnosť budú zbavení svetla a radosti. (Júda 6).
105. "Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej Dieťa, len čo Ho porodí." Luciferova pýcha bola taká bezmedzná, že zamýšľal postaviť svoj trón na výsosti a nanajvýš chvastavo hovoril v prítomnosti Ženy ukázanej v nebeskom znamení: "Tento Syn, ktorého tá Žena porodí, má nižšiu prirodzenosť než ja. Ja Ho pohltím a zničím. Povediem svojich nasledovníkov proti Nemu, budem rozširovať svoje náuky proti Jeho prehláseniam a proti zákonom, ktoré ustanoví. Budem viesť proti nemu ustavičný boj a odpor." Ale Najvyšší Pán mu odvetil, že táto Žena porodí Chlapčeka, ktorý bude riadiť všetky národy železnou berlou. - „Tento človek,“ dodal Pán, "nebude Synom iba tejto Ženy, ale bude tiež mojím Synom, pravým Bohom a pravým človekom, obdarený mocou, ktorá premôže tvoju pýchu a rozdrví tvoju hlavu. On bude mocným Sudcom tvojím i všetkých, ktorí ťa poslúchajú a nasledujú, a bude ťa riadiť železnou berlou a zmarí všetky tvoje márne snahy a zámery. Tento Syn bude vzatý do neba k môjmu trónu, kde bude sedieť po mojej pravici ako Sudca a položím Jeho nepriateľov za podnož Jeho nôh, aby vládol nad nimi (Ž 2,9). Dostane odmenu ako muž spravodlivý, ktorý je zároveň pravým Bohom a vykonal veľa pre svoje tvory; všetci Ho budú poznať, klaňať sa Mu a ctiť Ho (Ž 19,1). Ty však, najnešťastnejší, poznáš, čo znamená deň hnevu Všemohúceho. Táto Žena tiež bude zavedená do ústrania, na svoje miesto, ktoré som pre Ňu určil" (Zj 12,6). Táto samota, do ktorej Žena utiekla, je to postavenie, ktoré zastáva naša Kráľovná, ako jediná nepredstihnuteľná vo svätosti a vyňatá spod každého hriechu. Lebo Ona mala tú istú prirodzenosť ako smrteľníci, ale veľmi vynikala nad anjelmi v milosti, zásluhách a daroch získaných spoločne s inými. Tak Tá, ktorá bola jediná a nemala seberovnú medzi tvormi, utiekla a bola postavená do samoty vyvýšenej nad všetky ostatné. Táto samota bola natoľko vzdialená od každého hriechu, že drak ju nemohol ani uvidieť, ani od doby Jej počatia nemohol o Nej nič poznať. Najvyšší postavil Ju samotnú a jedinú na svet, nikdy nemala styk s hadom a nikdy mu nebola podriadená. Naopak, Boh slávnym sľubom a zárukou potvrdil a prehlásil: "Táto Žena od prvého okamihu jej existencie bude jediná, vyvolená pre Mňa; ja už teraz ju vynímam od nadvlády jej nepriateľov a určím jej miesto milosti nanajvýš vynikajúce a neporovnateľné, aby tam bola živená tisícdvestošesťdesiat dní" (Zj 12,6). Za tento počet dní má Kráľovná zotrvať vo vnútornom a duchovnom stave najvznešenejších a mimoriadnych milostí, ktoré majú byť pamätnejšie a podivné. Toto sa stalo v posledných rokoch jej života, čo s Božou pomocou budem rozprávať, keď k tomu dôjdem. V tom stave bola živená tak božským spôsobom, že to nikdy nebudeme môcť náležíte pochopiť. A pretože tieto milosti boli do istej miery cieľom, ku ktorému smerovali aj iné milosti jej života a boli akýmsi vyvrcholením, preto sa o nich evanjelista zvlášť zmieňuje.